SPIŠSKÁ NOVÁ VES - tu bývame
Mesto Spišská Nová Ves a okolie
Mesto Spišská Nová Ves sa rozprestiera v Hornádskej kotline, pričom zo severu je obklopené výbežkami Levočských vrchov, z juhu Spišsko-gemerským rudohorím. Na rozlohe 66,67 km2 žije v súčasnosti približne 38 000 obyvateľov prevažne slovenskej národnosti (k 1. 1. 2009 malo mesto Spišská Nová Ves 37 642 obyvateľov, z toho 19 223 žien a 18 419 mužov).
Mesto je sídlom okresu Spišská Nová Ves. Nachádza sa ma hlavnom železničnom ťahu Košice - Bratislava s prepojením na ČR a Ukrajinu. Letecké spojenia zabezpečuje blízko nachádzajúce sa medzinárodné letisko Poprad Tatry.
Atraktivitu mesta zvyšujú blízko nachádzajúce sa národné parky. Slovenský raj s množstvom divých a čarokrásnych roklín a vodopádov, náučný chodník Dreveník, blízkosť svetovo známych Vysokých Tatier a Národného parku Pieniny so splavom Dunajca.
Mesto a jeho okolie je veľmi príťažlivé a atraktívne i kultúrno-historickým dedičstvom, zachovalou ľudovou architektúrou. I okolie Spišskej Novej Vsi ponúka množstvo kultúrnych i prírodných pamätihodností. Spišský Štvrtok s kaplnkou Zápoľských, Markušovce s renesančným kaštieľom a rokokovým pavilónom Dardanely, Spišská Kapitula s neskororománskym dómom, Žehra s ranogotickým kostolíkom, najväčší hradný komplex v strednej Európe - Spišský hrad, samotné kráľovské mesto Levoča patria medzi skutočné historické klenoty tohto územia.
Prvá písomná zmienka o meste Spišská Nová Ves je z roku 1268, kedy sa spomína ako Villa Nova. Mesto je však určite oveľa staršie, nakoľko archeologické nálezy, ktoré boli v meste a v blízkom okolí nájdené, pochádzajú už z 8. storočia.
V 13. storočí v jej tesnosti založili nemeckí kolonisti novú obec - Novú Ves. V druhej polovici 13. stor. obe splynuli, a tak aj slovenská časť mohla využívať výhody účasti v spoločnosti spišských Sasov. Privilégia, ktoré potvrdil a prispôsobil Karol Róbert, zaručovali Novovešťanom právo na samosprávu a určité práva v oblasti súdnictva. V roku 1412 zálohoval mesto kráľ Žigmund Poľsku a tento záloh trval plných 360 rokov až do roku 1772. Spišská Nová Ves spolu s ďalšími 15 mestami na Spiši takto mohla využívať podporu uhorských a poľských kráľov a pri rôznych vojnových konfliktoch v Európe stála bokom, čo umožňovalo jej ekonomický a kultúrny rozvoj. Ekonomickú bázu vytváral veľký zalesnený chotár s bohatými náleziskami železnej a medenej rudy a so spišskou meďou sa obchodovalo v celej Európe. Vzhľadom na bohaté náleziská železnej, striebornej a medenej rudy medzi najhlavnejšie privilégia patrili právo kutať a ťažiť rudy. Okrem práva kutacieho, významnými privilégiami ktorými mesto v minulosti disponovalo, boli práva obchodné na prevážanie a skladovanie tovaru. Obdobie rozvoja ťažobného priemyslu podmienilo vznik ďalších cechov, remesiel, obchodu, plnokrvného meštianskeho života. V meste pôsobila svetoznáma kovolejárska dielňa Majstra Konráda Gaala.
5. novembra 1772 bolo mesto opäť včlenené do Uhorska a v roku 1774 sa stalo sídlom provincie XVI. Spišských miest až do zrušenia provincie v roku 1876. Od tohto roku mala Spišská Nová Ves postavenie banského mesta, pričom v 18. a 19. storočí nastáva i prudký rozvoj hutníctva. Tieto faktory urýchlila výstavba železničnej trate Košice – Bohumín.
Najcharakteristickejším znakom pre Spišskú Novú Ves je šošovkovité námestie, ktoré patrí medzi najkrajšie na Slovensku a najdlhšie tohto typu v Európe. Dominantou mesta a z hľadiska umelecko-historického je najhodnotnejšou pamiatkou je Rímsko-katolícky farský kostol Nanebovzatia panny Márie s najvyššou kostolnou vežou na Slovensku (87m), z druhej polovice 13. storočia. V interiéri kostola sa zachoval gotický kríž s dvoma postavami z dielne slávneho Majstra Pavla. Na námestí medzi katolíckym a evanjelickým kostolom stojí Radnica, ktorej stavba sa realizovala v klasicistickom štýle. Vedľa nej stojí evanjelický kostol v klasicistickom slohu s pôdorysom kríža, postavený v rokoch 1790 – 1796. V kostolnom interiéri je oltárny obraz Krista od dánskeho maliara Jána Jakuba Stundera z roku 1797. Oproti farskému kostolu na severnej strane námestia je situovaná do šírky rozložená budova – súčasťou ktorej je Levočská brána - Provinčný dom. Pôvodne to bola budova Spišskonovoveskej radnice, v súčasnosti je tu sídlo Múzea Spiša.
Neďaleko námestia, v radovej zástavbe Levočskej ulice, sa nachádza Slovenský kostol – kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie.
V miestach, kde sa končí námestie stojí secesná budova so štyrmi vežičkami a mohutným vstupným portálom zo severnej strany. Reduta, v ktorej sídli Spišské divadlo a Mestské kultúrne centrum. V súčasnosti je využívaná hlavne na kultúrne podujatia koncertná sieň.
V blízkosti radnice a pred farským kostolom stojí na stĺpe socha Immaculaty, postavená v roku 1724 Konštantínom Ľubomírskym. Vyhotovil je levočský kamenár Fridrich Horn.
V meste sa nachádzajú i ďalšie kultúrne inštitúcie Galéria umelcov Spiša, Spišské osvetové stredisko, Spišksá knižnica i už spomínané Múzeum Spiša.
Zimný štadión, športová hala, futbalové ihriská, plaváreň a kúpalisko, kolkáreň, jazdecký a tenisový areál umožňujú plnohodnotné športové vyžitie.
Každoročné organizovanie historicky známych Spišských výstavných trhov a Spišského trhu, prehliadky námestia s jej kultúrno-historickými klenotmi, výstupy na najvyššiu kostolnú vežu Slovenska (87 m), návšteva ZOO, kín a divadla, poriadanie množstva kultúrnych a spoločenských podujatí organizovaných Mestským kultúrnym centrom, je určitým lákadlom a zároveň aj pozvaním do tohto mesta.
Spišská Nová Ves je často označovaná prívlastkom – brána do Slovenského raja. To však vystihuje len jednu z mnohých charakteristických čŕt tohto mesta, ktoré je nepochybne najvýznamnejším centrom stredného Spiša.
Ostali sme bývať v SNV:
kvôli hokeju - momentálne je SNV v extralige, takže sa nám to oplatilo :)
kvôli plavárni, zologickej, peknému námestiu
kvôli rodine a známym
kvôli práci a nášmu skvelému, peknému, slnečnému bytíku
a preto, že SNV máme radi :)