BELIANSKE TATRY

Národná prírodná rezervácia o výmere 5408 ha, vyhlásená v roku 1991. Belianske Tatry začínajú na západe vrchom Rodová (1 760 m.n.m.) nad Javorinou a končia sa Kobylím vrchom (1 108 m.n.m) na východe nad Tatranskou Kotlinou. Hrebeň meria vzdušnou čiarou asi 14 km. Ochrana rozľahlého územia, ktoré z hľadiska zachovanosti prírody, floristickej pestrosti, neobyčajne impozantného a atraktívneho reliéfu a vhodných podmienok pre živočíšstvo u nás nemá obdoby.

Belianske Tatry objavili najskôr pastieri. Potom tu chodili pytliaci na kamzíky a svište. O šťastie sa pokúšali aj zlatokopovia a ryžiari zlata. Najpovestnejší boli hľadači pokladov, najmä v okolí jaskýň. Prvá obeť známa z histórie Tatier zahynula v Belianskych Tatrách.

Od roku 1978 nastala v oblasti Belianskych Tatier podstatná zmena v sieti značkovaných trás, kde v záujme ochrany prírody a prírodného prostredia sa zrušila červená značkovaná Magistrála, ktorá viedla hrebeňom Belianskych Tatier spod Hlúpeho vrchu od rázcestia značkovaným chodníkom cez Zadné Jatky, Kamzíčiu jaskyňu, Predné Jatky, Košiare, Bujačí vrch, Skalné vráta, Kozí vrch, Faixovu poľanu, Kobylí vrch až k Šumivému prameňu. Celý úsek hlavného hrebeňa pre turistický ruch je uzavretý. Hrebeňovka Belianskych Tatier patrila medzi najkrajšie a najvyhľadávanejšie trasy na území TANAP-u. Pešia turistika je povolená len po značkovaných trasách náučným chodníkom Monkova dolina – Kopské sedlo.

Horstvo Belianskych Tatier a jeho okolie ponúka turistom možnosti značkovaných chodníkov, na ktorých možno vidieť jedinečné prírodné bohatstvo fauny a flóry. Zložené sú z dolomitických vápencov a počas najväčšieho zaľadnenia tu bolo 9 ľadovcov s najväčšou dĺžkou 2,5 km. Ku krasovým útvarom, ktoré sú pre Belianske Tatry charakteristické, patrí najvyšší vrchol Tatier Havran (2 152 m.n.m.) a najväčšia dolina – Monkova dolina, ktorá je turisticky sprístupnená.