SPIŠSKÁ BELÁ

V severnej časti Popradskej kotliny leží starobylé spišské mestečko Spišská Belá. Jeho chotár ohraničujú na severozápade Belianske Tatry, na východe Levočské vrchy a nachádza sa v rovinatej časť kotliny, ktorou pretekajú tatranské bystriny a potoky (od jedného z nich "Biela" má mesto svoje pomenovanie).
Okolie mesta bolo osídlené už v staršej dobe kamennej, no vznik obce sa datuje do 12.storočia a v polovici 13.storočia po tatárskom vpáde sa tu usídlili nemeckí kolonisti. Spišská Belá patrila medzi najbohatšie spišské mestá, ktoré v roku 1412 dal kráľ Žigmund do zálohu poľskému kráľovi Vladislavovi Jagielovskému za pôžičku 37 tisíc kôp českých grošov. Záloh trval do roku 1772. Roku 1778 tu vznikla konzerváreň a liehovar a roku 1895 bola vybudovaná železnica z Popradu.

Románsko-gotický kostol sv. Antona pustovníka pochádza z rokov 1263-1265 bol neskôr prestavaný a roku 1720 zbarokizovaný. Zvonica z roku 1590 má renesančnú architektúru a budova rímskokatolickej fary dostala konečnú klasicistickú podobu v roku 1817. Na námestí možno vidieť neskororenesančné a barokové meštianske domy zo17.-18.storočia. V Spišskej Belej žil a pôsobil lekár Michal Greisiger, priekopnícky bádateľ pravekého osídlenia a ľudovej kultúry tatranskej oblasti. Jeho múzeum je symbolicky s Mestskou knižnicou v tej istej budove.

V neskororenesančnom dome zo 17. storočia je od roku 1964 Múzeum fotooptiky Jozefa Maximiliána Petzvala. Tu sa narodil tento slávny matematik, fyzik a vynálezca šošovkového aparátu.
V blízkosti Spišskej Belej sú známe turistické ciele kaštieľ Strážky, hrad Ľubovňa, Belianska jaskyňa, splav Duanjca v Pieninách, Kežmarok a Levoča.