SMOLNÍK

Stará banícka obec v doline Smolníckeho potoka vo Volovských vrchoch. Prvá písomná zmienka o Smolníku sa zachovala v listine z r. 1243. Starú banícku obec dosídlili v 13. stor. Nemci z Gelnice, roku 1327 ju Cisár Karol Róbert povýšil na slobodné banské mesto s banským, trhovým, poľovným i  rybárskym právom a v r. 1332 stanovil pre slobodné kráľovské mesto Smolník plochu kruhu s polomerom dvoch míl / vyše 16 km /, ktorá sa mu darovala na večné časy. V 14. stor. bol Smolník sídlom banskej komory. V júli 1600 pustošil v Smolníku mor, na ktorý do 1.1.1601 zomrelo vyše 550 ľudí. V 16. stor. sa Smolník dostal do poddanskej závislosti od hradu Spiš, patriacemu najprv Thurzovcom, potom Csákyovcom /1638/. Od r. 1671 patrilo mesto kráľovskej Komore. Bola tu mincovňa. V 18. stor ožila ťažba medi, od roku 1754 v Smolníku pôsobila banícka škola. Divadlo / ktoré sa žiaľ nezachovalo /  bolo postavené roku 1805 zo strojovňou na otáčanie javiska i divadelnou knižnicou.

Smolník leží v úzkej doline Smolníckeho potoka v centrálnej časti Spišsko-gemerského rudohoria v nadmorskej výške 561 m, jeho rozloha je 6976 ha a má 1260 obyvateľov.

Smolnícka dolina je úzka, má nedostatok ornej pôdy, nevhodné podmienky pre poľnohospodárstvo. Preto zdrojom obživy jej obyvateľstva boli lesy, pasienky, ale hlavne baníctvo. Nuž posledné tony smolníckej rudy sa vyťažili v roku 1990 a týmto sa slávna a dlhá éra smolníckeho ložiska a baníctva končí.

Dolinu Smolníckeho potoka vymedzujú na severe Veľký Vtáčí vrch (1046 m n. m.), na juhu Zenderlin a Tupý vrch, vysoké 1031 a 1046 m, a na západe hlavný rozvodový hrebeň Slovenského rudohoria Pánský vrch, 1058 m, Hekerová, 1260 m.

Táto uzavretosť vytvára pre Smolník a okolité obce: Smolnícka Huta, Úhorná osobitnú, význačnú vysokohorskú klimu.

Smolník, jeho baníctvo, ale aj hutníctvo prekročili svojím významom hranice mesta i Slovenska a majú čestné miesto v Európe.

Kostol sv. Kataríny Alex.,na mieste staršej stredovekej stavby, postavený r. 1801. Hlavný oltár z r. 1805 s obrazom svätej Kataríny, patronky baníkov, od maliara Henricha Fügera, niekdajšieho riaditeľa Umeleckej akadémie vo Viedni. Krstiteľnica z čierneho mramoru - klasicistická zo začiatku 19.stor.V krypte pod kostolom rakvy s kovovými maľovanými rodinnými štítmi zo začiatku 19.stor.

Trojičný stľp na námestí, pred ktorým sa vykonávali tresty s palicou.

Zo Smolníka som mala spolužiačku :) Malé mestečko s momentálne veľmi nízkou zamestnanosťou. Baníctvo skončilo, tabakáreň zavreli... Obdivujem ľudí, ktorý tam bývajú a prežijú...