NÁLEPKOVO

Obec Nálepkovo leží na ľavom brehu rieky Hnilec, do ktorej ústi obcou pretekajúci Železný potok. Prvé správy o jestvovaní obce poskytujú archívne listiny z roku 1290, pomenovaním Vagndruzel. Podľa týchto správ obec bola založená šoltýsom Pekoldom z Gelnice, na základe zmluvy uzavretej s comesom Johannesom, synom zemepána Botýza, predkom grófskeho rodu Máriássy, overeneho v Brzotíne.

Obec v údolí Hnilca bola pôvodne baníckou obcou známou z rokov 1272 až 1290, keď túto časť údolia osídlili z poverenia Mariassyovcov z Markušoviec. V roku 1315 sa spomína v listine pod menom Villa Vagendrüssel a roku 1358 sa obec stala zemepanským mestečkom s vlastným erbom (mala na ňom skrížené kladivo a kliešte). Pracovalo tu niekoľko banských ťažobných úsekov a hámre.
Po celé stáročia tu vedľa seba spolužívali slováci i nemci, katolíci i evanjelici. Budovali i zveľaďovali svoju obec, spoločne prežívali rozkvet i úpadok pretože zisky z ťažby rúd a ich spracovania plynuli do väčších miest.
Roku 1845 tu postavili vysokú pec. Ťažba rúd sa udržala do roku 1968. Pred 2. svetovou vojnou sa obec volala Vondrišeľ a teraz Nálepkovo.
V obci sa nachádza rímskokatolícky barokový kostol postavený v rokoch 1770-1781, evanjelický kostol z roku 1785 a bývalá radnica z konca 18. storočia, ktorá bola v 20. storočí prestavaná.

Počiatky dejín obce Nálepkovo sa podobajú takmer všetkým obciam na Spiši. Dejiny všetkých obcí a miest podtatranských obcí nezačínajú v roku, ku ktorému máme zachovanú najstaršiu písomnú zmienku, ale často krát až v hlbokom praveku.

Hnilecká dolina je charakteristická tým, že je pomerne úzka a svahy kopcov sa často dotýkajú až brehov rieky, čo hlavne pri väčších dažďoch malo za následok, že práve kultúrna sídlisková vrstva bola odplavovaná a s ňou aj pamiatky po osídlení polôh v blízkosti rieky.

Prekvapivo vynovené mestečko. Námestie nám nedovolí prejsť okolo, ale zastať na priľahlom parkovisku priamo v centre.