JANE AUSTEN - Rozum a cit

Román Jane Austen Elinor a Marianne bol (v prvej osobe a v listoh) napísaný v roku 1795 potom, čo sa Jane zamilovala do Thomasa Lefroya, irského právnika, kotrý bol v rodine na návšteve. Ich vzťah - typický pre vtedajšiu dobu - prerušili rodičia, pretože živobytie mladého muža záviselo na dobrej vôli príbuzných. Neskôr ho autorka prepracovala na rozprávanie v tretej osobe a dialógmi, publikovaný bol až v roku 1811 pod názvom Rozum a cit, ktorý je považovaný za klasické dielo anglickej literatúry. Ako vo väčšine románov Jane Austenovej aj tu sú hlavnými postavami inteligentné, morálne silné hrdinky, ich životný prístup ostro kontrastuje s pokrytectvom okolia.

Anglicko na začiatku 19. storočia vyzerá ako rozľahlý park, domácke sídla a v nich šťastní a láskaví ľudia. Ale všetko nie je také idylické, ako to vyzerá. Pani Dashwoodová so svojimi tromi dcérami – Elinor, Mariannou a Margaret – sa po manželovej smrti musí vysťahovať práve z takého útulného sídla. Všetok majetok totiž zdedil John, Dashwoodov syn z prvého manželstva. Nový domov nájdu u vzdialeného príbuzného Sira Johna Middletona, no starosti s dvoma dcérami na vydaj jej zostanú. Do rozumnej Elinor sa zahľadí bohatý a láskavý Edward a ona sa snaží utajiť svoj cit pred matkou i sestrami, o citlivú Marianne prejaví záujem plukovník Brandon. Ktorá z týchto dvoch lások bude naplnená? Zvíťazí rozum, alebo cit?

Túto knihu som na želanie dostala dnes od manžela :)

Trochu zo súkromia autorky: aj keď väčšina jej románov je príbehom o láske a manželstve, sama Jane Austen sa nikdy nevydala; dostala síce ponuku na sobáš, ale svoje zasnúbenie zrušila. Svoje úspešné romány písala anonymne; až po jej smrti zverejnil jej autorstvo Austenovej brat.